Dizajn galerijných umeleckých sôch najprv kladie dôraz na umelecký výraz a ideologickú konotáciu. Dizajnéri potrebujú určiť celkový tvar podľa témy diela a vyjadriť svoje kreatívne nápady prostredníctvom znakov, abstraktných foriem, prírodných prvkov alebo symbolických symbolov. Sochy by mali mať nielen vizuálnu krásu, ale mali by tiež umožniť divákom spájať sa a premýšľať počas procesu pozerania, čím odrážajú jedinečnú umeleckú hodnotu diela.
Z hľadiska stylingového dizajnu je potrebné venovať pozornosť proporciám, priestorovým vzťahom a vizuálnemu rytmu. Socha sa líši od grafiky v tom, že sa na ňu dá pozerať z viacerých uhlov, takže pri navrhovaní je potrebné zvážiť integritu a trojrozmerný{1}} efekt diela. Veľkosťou tela, zmenami línií, vzťahom medzi virtuálnym a skutočným a spracovaním povrchovej textúry možno formovať rôzne vizuálne zážitky, vďaka ktorým sa dielo pri osvetlení výstavnej siene javí ako bohaté na vrstvy.
Dôležitou súčasťou konceptu dizajnu sú aj materiály. Rôzne materiály ako bronz, kameň, drevo, sklo, živica a kov majú svoje vlastné farby, textúry a charakteristiky spracovania. Dizajnéri si môžu vybrať vhodné materiály podľa témy. Napríklad bronz môže vyjadrovať zmysel pre hrúbku a históriu, sklo je priehľadné a ľahké a nehrdzavejúca oceľ môže ľahšie vyjadriť zmysel pre modernosť. Materiály nesú len modelovaciu funkciu, ale môžu sa podieľať aj na vyjadrení zmyslu diela.
Sochy v galérii musia zohľadňovať aj vzťah medzi dielom a výstavným priestorom. Veľkosť, umiestnenie, pozorovacia vzdialenosť a smer osvetlenia sochy ovplyvnia vizuálny zážitok diváka. Vynikajúci dizajn sa nezameriava len na samotnú sochu, ale integruje prácu aj s okolitým priestorom, čo umožňuje divákom zažiť rôzne vizuálne zmeny počas chôdze a prezerania. Komplexným využitím umeleckých konceptov, tvarov, materiálov a priestoru tvoria sochy umelecké diela s nezávislým štýlom a ornamentálnou hodnotou.
